Asi tak by sa dalo zhrnúť trojdnie ktoré sa odohralo posledný víkend, teda pre náročných konkrétne 1.-3. augusta 2008. prvého (piatok) som cestoval ráno z Prešova do Košíc za mojou Saškou, ktorá odchádzala na dovolenku. Poriadne som ju vyprevadil, pekne nám bolo. Tak už ale volal Miňo (môj bratranec), ktorý ma autom hodil centra Abova do centra Zemplína. cestou sme prekecali veľa, o hudbe, o ľuďoch, o celom hudobnom biznise a našom šoubiznise. veľa som sa dozvedel, veľa pochopil.

Keďže nevedel že PPE budú mať koncert v MI, tak som mu zvestoval túto novinu a on rozhodol sa prísť tiež, keďže je s nimi kamarát. Koncert bol super-ultra-mega-turbo skvelý. Ibaže zvuk slabý bol, prd sme počuli, a tak sme aj s PPE zhodnotili nakoniec že to bol punkový koncert.
Prvotným plánom bolo urobiť interview ešte v piatok, ale bohužiaľ sme sa zabudli, a neskoro nás to napadlo. Tak som s Pinom pokecal a dohodli sme sa že v sobotu to zmákneme. A to sme si ešte stihli kúpiť tričká PPE. Mám čierne s ružovým nápisom. Tak sme v sobotu pekne po obede zbalili švestky a hybaj do Košíc. Nejako sme sa nedokopali a nestretli, tak sa to pokazilo a nič z toho opäť nebolo. Ale Pino (mysliac si že sme už spolu volali) povedal že nech mu ešte večer brnknem a sa dohodneme, lebo v nedeľu poobede odchádzajú do Blavy, a tak doobeda budú mať čas.
Bohužiaľ sme vstali skoro ráno, kúpili diktafón a mikrofón v NAY-ku, nastúpili na bus, a o desiatej sme sedeli pred Dómom pri Fontáne. Pino mal vypnutý mobil (takú som mal zlosť). Tak sme tam čakali hodinu, a o 11:21 mi prišla správa že o tretej poobede sa stretnem na parkovisku medzi Astóriou a Sigmou. Tak sme šli do Prešova, naobedovali sa a tak utekali naspäť do Košíc. i keď sme zažili šoky na stanici, keďže sme pobehovali z autobusky na železničnú...
Finally sme sa dostali na to parkovisko (po veľkom pátraní na nete a v mapách) a tam už Slivka a Miloš čakali. Slivy, ktorá nevedela že máme mať rozhovor, keď nás zazrela, sfleku dala ťažkým východniarským prízvukom že : JA NE-VE-RÍM!!
Potom nás ponúkla slivkami. (!!Slivky od Slivky!!) Milošovi to Pino spomínal, a keďže práve Pino tam nebol (to je tak nespoľahlivý človek :D ) tak sme začali s nimi dvoma a interview už je na svete! Prečítať si môžete TU.

Nakoniec sme došli domov, na čo sme sa dozvedeli že ocko ide odviesť môjho uja (jeho brata) na dovolenku do Maďarska. To preto, lebo my máme karavan (obytný príves) a ujo išiel do neho na týždeň do Maďarska. Tak sme sa s Mišom zapojili do výletu, došli sme do Tisaujvárošu, rozložili karavan, prístrešok, sadli do auta a namierili do Prešova. To vám bola dlhá cesta!
Takže tatko som ja prežil cestovateľský výlet!! Celková sumarizácia je: Prešov-Košice, Košice-Michalovce, Michalovce-Košice, Košice-Michalovce, Michalovce-Košice, Košice-Prešov, Prešov-Košice, Košice-Prešov, Prešov-Tisaujvároš, Tisaujvároš-Prešov. Ta fasa bola teda!!!!

Nedeľny line-up otvárala tuším prešovská kapelka Atlantida, po nej superstárovsky Tomáš Krak aj s bandom. Pôvodný zámer prísť už na Kristinu nevyšiel opäť kvôli problémom, tie už ale neboli až tak technického charakteru, to ale vám môže byť jedno. Tomáš Bezdeda odohral svoj koncert v pohode, najviac ma zaujalo asi to, keď sa v pesničke Obyčajné slová, ktorú spieva spolu s Adelou pokúšal vyspievať práve jej časť. S hlasom akoby mu niekto odrezal gu..ehm, teda, akoby bol eunuch pôsobil komicky, ale efektne.

Potom sa dopravili košickí Stereo, a spevák Andy Ďurica nám ponúkol niekoľko viac-menej známejšich songov. Koncert prebehol dobre, bez chýb, len ľudí stále akosi pomenej. Škoda, Stereo by si zaslúžilo viacej ľudí pod pódiom. Čo si Andy myslí o koncerte, a na koho koncert sa teší, si budete môcť prečítať už čoskoro v krátkom rozhovore, ktorý sme s ním po koncerte spravili.

Zuzka Smatanová prilákala viac ľudí a rozohriala ich, čo sa celkom zišlo, keďže celý čas poprchávalo. Zuzka si odspievala klasické hity, predviedla sa v skvelom svetle a diváci ju za to patrične ocenili. tak ako Andy, aj ona si na nás našla čac, a tak viac už čoskoro.

A potom to prišlo. Veľká trojka. Polemic, Desmod, No Name. Čo viac dodať...
Polemic prišiel, na náš údiv sa vošiel na pódium a šou sa mohla začať. Áno, to nebol koncert, to bola šou. Šoumenstvo na vysokom leveli predviedli ako spevák Bejzo, tak aj trúbkar Petko alias Majkl Džekson. takéto energetické vystúpenie som nevidel už veľmi dávno. Energia priam lietala v ovzduší a sálala z každého v kapele. Toto bol pre mňa vrchol celého festivalu. Po tom čo odišli z pódia, sa vrátili za hlasného skandovania a nadelili asi 4 ďalšie pesničky a následne kratší jam. Nohy zo skákaní a tancovania ma boleli ešte 4 dni po tomto koncerte... Kto tam nebol, môže veľmi ľutovať.
Druhý ťahák večera, Desmod, nastúpil taktiež vo veľkom štýle, predsa len už sú to ostrieľaní a vyhraní chalani. Kulyho hlboký hlas sa rozoznieval po okolí do neskutočnej šírky a všetci sme si ho vychutnávali. Gitarista Rišo Synčák prišiel oblečený v kilte (tá sukňa pre chlapov) a Kulyho dopĺňal skvelým pohybom po pódiu, bolo zjavné že ej to rocker ako sa patrí a koncert patril t môjho pohľadu práve im dvom. Kuly rád komunikoval s ľuďmi a nevyhol sa ukazovaniu slov á la Josef Vojtek z Kabátu. Spev samozrejme skvelý, gitary na jednotku a bohovské bubny = Veľmi kvalitný hudobný zážitok ktorý musel uspokojiť aj náročných fajnšmekrov. Nemám čo viac dodať.

A tak prišiel už úplne posledný koncert celého festu, a to košickí, teda temer domáci No Name. Chalanov som už nevidel, opäť lákali kolotoče, ale myslím že Igor si opäť neodpustil tie svojé kŕčovité trhané pohyby, s rukou zvesenou akože "neviem ovládať zápästie".
To je všetko odo mňa zo Šíravy. Snáď už len že organizátori zabezpečili dostatok WC, teda problém, ani fronty neboli. Bufetíky kde sa dalo najesť takisto v dostatočnom počte, nevšimol som si žiaden zádrheľ. Ozvučenie skvelé, svetlá v poriadku, hneď pri vstupe bol stanový tábor, doprava bola zariadená tiež celkom v norme. Škoda bola len, že z miesta konania šiel do Michaloviec posledný autobusu okolo 11, a ráno prvý až o 4:50. Škoda, lebo sme tam museli čakať a mrznúť. To ale nie je problém organizátorov, ale miestnej SAD, ktorá sa mohla prispôsobiť a posilniť dopravu. Ich škoda. celkovo festival na výbornú, čakajte na článok so sľúbenými rozhovormi ktorý napíše kolega Mišo. Vidíme sa na SninaFeste!

A nebudem otáľať, Mišo nič neurobil, neopravil to, tak som to urobil ja, a už je to aj na music.birdz.sk Dúfam že sa Mišo za toto neurazí, ja mu to vlastne ani nevyčítam, tiež mi dlho trvalo kým som toto napísal.

Druhý deň mal poslabší program, a tak sme sa rozhodli začiatok vynechať a venovali sme sa či už skvelým kolotočom neďaleko, alebo spánku. Nakoniec som sa, kvôli technickým ťažkostiam dostavil ešte neskôr ako som chcel a tak som vynechal nielen Hostel, Gionno, Alone a Ska2tonics, ale aj Gipsyho a Peťa Cmorika.

Nakoniec mi to ani nechýbalo, lebo prišla Tublatanka. Poviete si, no super, stará vykopávka sa ide hrať na skvelú kapelu pred mladými poslucháčmi. Lenže, oni sa nehrali. Ono ňou aj boli. Pre mňa osobne boli práve oni vyvrcholením večera, a nie po nich nasledujúci Kabát. Maťo Ďurinda s gitaristom Ďurom Toporom zaujali už skvelou zvukovou skúškou, ktorá by sa dala zaradiť ako nultá pesnička na koncerte. Chalani to zvládli vysoko profesionálne, naladili publikum a to už pred prvou pesničkou skákalo, jačalo a bolo nehorázne nedočkavé. Keď začali vypaľovať svoje staré hity, nikto neostal stáť so zatvorenými ústami. všetci ich mali otvorené, a drvivá väčšina z nich aj spievala spolu s Maťom. Toto bol naozaj koncert ako sa patrí. Pohyb po pódiu, hudba, skvelo zahraté nástroje, výrazy a komunikácia s publikom. Všetky tieto dôležité elementy živého koncertu zvládli na jednotku a ja ešte doteraz cítim ten vibe ktorý vo mne zanechali.

Možno práve preto ma nezaujal Kabát. česká legenda sa privalila na pódium, začala z ostra, hrali dobre, diváci išli s nimi, no neviem prečo, mne tam niečo chýbalo. Stále sa mi to zdalo byť akési povrchné, akoby boli všetci veľmi arogantní. Možno mi chýbali výraznejšie bicie. Bubeník sa teda veľi nevyznamenal. Bubny na Tublatanke v podaní mladého Peťa Schlossera boli aspoň pre mňa o triedu lepšie. Gitary im išli skvelo, to je fakt. Aj pohyb po pódiu speváka Josefa Vojtka bol dobrý. Neúnavné pochodovanie hore-dole ma však po druhej pesničke prestalo baviť, jednoducho som presne vedel pri akom slove kam pôjde a čo ukáže. Nacvičené pohyby a presúvania jednotlivých členov bolo tak ľahké prekuknúť, až mi to vadilo. Nič originálne. Stále to isté. Každú jednu pesničku, akoby podľa zlej šablóny. Oceniť však musím Vojtkovu schopnosť počas spievania doslovne tlmočiť každé jedno slovo ktoré zaspieval. Ako počas hlavných televíznych správ na Dvojke. Možno vám to pripadá hlúpe, ale toto bolo veľmi fajn, bavil som sa. Aj basák Milan Špalek mal dobrý koncert, ako jediný sa mi vymykal zo šablónky (možno už svojím zjavom) a jeho spev ma tiež oslovil.

Takže z Kabátu mám rozporuplné pocity, možno to bolo tým že páni deň predtým hrali niekde na druhom konci Česka, a ako priznali, veľa spánku si neužili, teda poniektorí nespali vôbec. Asi tá únava zanechala na nich stopy. i keď, musím sa priznať, že všetci ostatní, ktorí tam so mnou boli povedali že kabát bol skvelý. Neviem teda, kto má pravdu, ale mám na to takú svoju teóriu, ktorú nazývam fanúšikovský syndróm. Sú predsa len skalní fanúšici, alebo aspoň taký ktorý poznajú ich tvorbu a takým stačí aj priemerný koncert, keďže sa nekonajú tak často. Ja, ktorý neposlúcham tento hudobný štýl (čo však neznamená ž nemám prehľad) mám predsa len mierny nadhľad, nešaliem tým že ich vidím a nie som zbesnetí, a tak to môžem s nadhľadom zhodnotiť a nájsť tie chybičky, ktoré treba k úplnej dokonalosti.

Po Kabáte nadišiel opäť raz odliv ľudí, a keďže kapele No Gravity to trešku trvalo kým sa dostavili na pódium a nastavili nástroje, ostalo nás už asi iba 100-200. Ja som sa na No Gravity tešil veľmi, preskákal som väčšinu koncertu, spieval som, kričal som a koncert ma neskutočne zaujal. No Gravity predviedli skvelý výkon. Spevák Mišo sa ukázal ako dobrý bavič, komunikoval s ľuďmi, a ak ste k tomu pridali skvelo zahraté gitary a špičkové bubny v podaní Mária, koncert ako sa patrí je na svete! Avšak, ako som naznačil predtým, Fanúšikovskí syndróm sa u mňa prejavil práve počas koncertu No Gravity.

Vysílení zo skákania sme sa pobrali ku kolotočom a tak U.K.N.D. som nevidel ani nepočul. nakoniec ma ani nezaujímali, avšak som zablúdil na Afterparty v neďalekom moteli Kamenec. DJ Pepo (vraj je celkom známy, nuž dobre...) hral techno, myslím som sem-tam začul nejaký dramáč. Po 10 minútach strávených obhliadkou klubu som odišiel, keďže mi vadili hudba hrajúca asi o 150% hlasnejšie ako moje uši zvládali. A okrem toho, ja techno nemusím, ale myslím že návštevníci festivalu, ktorí zároveň mali aj vstup na túto afterku sa zabavili, zatancovali a vyplavili tie percentá alkoholu z krvi...

Je piatok poobede a my prichádzame na miesto činu, Šíravu, konkrétne na časť Kaluža a na pódium práve prichádza kapela Perpetum Mobile. kapelka odohrala krátky program, ponúkla zopár pesničiek a sformovala si malý hlúčik fanúšikov povzbudzujúcich spod pódia. Po nich prišli prešovský Raindown a tak už známejšie meno, a to Samo Tomeček. Ten so svojou kapelou Free Inna Cage predstavil svoje pesničky, a aj niekoľko prebraných.
Potom už prišla Ewa Farná, mladá česká spevácka hviezda. Odohrala veľmi podarený koncert, krátky rozhovor s ňou, ktorý nám na festivale dala, si budete môcť prečítať už čoskoro! Po nej prišla na scéna jedna z najzábavnejších kapiel ktoré sa tam objavili, a to Smola a Hrušky. Chalani boli vážne skvelí, všetci sme sa zabávali a tancovali, a spevák nám na konci vystúpenia dokonca prezradil aj kto je najväčšie (či najväčší) "geňo" v kapele...

Nasledovala skupina P.S., a potom už hviezda slovenskej scény, Gladiátor. Chalani predviedli skvelý koncert, ktorý sme si celkom slušne odskákali. Koncert ako bič, to je ale už u tejto kapely dopredu jasné. Miko nám odpovedal po koncerte na pár otázok, tie si už čoskoro budete môcť prečítať. Staré pecky, ale aj pesničky z nového albumu zaujali a tak sme ich ocenili veľkým potleskom, na čo sa na pódium po krátkej zvukovej skúške dovalili IMT Smile.

milujem ťa.
verím ti.
som tvoj.
je to vážne. veľmi.

Tak sme si ležali aj zo Saškou v posteli a rozprávali určite o niečom nehorázne dôležitom keď sme prišli na výraz JEDNORUKOLAPKY, ktorý som vlastne vymyslel ja. Dokonca som ho aj hneď aplikoval do života, a tak sa naša slovná zásoba rozšírila o nové interné slovíčko.

No čo je zaujímavejšie, je to ako sa mi dokážeme stravovať. Ja som v tejto oblasti zdegenerovaný z internátu a tak mi nerobí problém zjesť hocičo hocikedy s hocičím hocikde. To vám potvrdí aj Mišo, ten to zažil určite viackrát. Takisto aj Areg a Tino s ktorými sme už legendárne "stolovali" na výlete o pol druhej Disko keksy s paštékou. To bolo najviac....
A tak keď nie ej poblízku McDonald, poprípade aspoň Bagetka či navareené jedlo v chladničke ktoré stačí zohriať, je problém. Najlepšie nám ide ukuchtiť cestoviny. I keď naše včerajsšie špagety teda vyzerali zaujímavo. Nakoniec sme sa najedli traja (aj sestra jedla) a myslím že až také zle to nebolo. Ale moje panikárenie či už sú hotové alebo nie... hehe.... A podobne skončili troška viac slané rezance s tvarohom minule u Sašky v Košiciach. Avšak zasýtili ma.

Dal som si cieľ. Že do konca prňazdnin si jednoducho nacvičíme nejaké seriózne jedlo. PRe viacerých ľudí. Uvaríme to všetko bez čapice. Jak Olivier. :D

A urobil som ďalšie 2 covery. 13-ročnému decku, ktoré nevie až tak rapovať ako by chcelo, a potom nejakému Sobovi. Toho rap som si radšej ani nepúšťal :D

To je asi všetko, už iba že sme so Saškou našli jeden skvelý odkaz, keď sme v googli hľadali špagety, čeknite si to, stojí to za to

http://eroticke-povidky.sex-town.info/456-spagety-i/
stačilo dať hľadať text: ako viem ze spagety uz su hotove

A to je momentálne všetko, teším sa k Mišovi na festival a slečna ma zajtra narodeniny! Oslava bude! jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeej!!!

...tak, tak... Hra sa skončila. hra ktorú som hral takmer rok. Hra, po ktorej som vždy túžil, Hra, ktorá mi nakoniec dala tak veľa. Hra, v ktorej ale, sakra, chcem pokračovať...

Internát mi bol domovom na 10 mesiacov (reálne mierne menej). Odteraz som doma. Ako doma, V Prešove. Áno, zhoršil som sa v škole. Áno, je to iba moja vina. Áno, uvedomujem si to. Áno, od septembra budem mať lepšie výsledky. Prečo? Budem pod kontrolou. Ešte ju asi stále potrebujem. Aj napriek tomu že už tento (alebo budúci) týždeň by som mal začať autoškolu, aj napriek tomu že už budem mať 18 rokov o 4 mesiace, aj napriek tomu že už som muž.

Pravda je taká, že sme tam teda riadne vystrájali. Mišo by vedel rozprávať. Naše Al-káj-da večery v septembri a októbri. Naše nekonečné večery keď sme iba sedeli alebo ležali, a rozprávali sa s Mišom do neskorej noci, resp. do skorého rána. Naše jedlá, ktoré boli tak odporné, že som tam až tak často nechodil, skôr výnimočne. naše všetko.. je toho tak veľa... to sa nedá zhrnúť...

Už nepríde Martina na moju izbu poobede keď spinkám a užívam si siestu. Už sa nepríde René opýtať či idem na večeru keď ležím a oddychujem. Už neprídem na izbu poobede, aby som tam našiel Fila spať. Už neprídem neskoro na intrák, takmer na sekundu presne s večierkou. Už nebudeme s Mišom rozoberať najväčšie somariny na svete v noci. Už si nebudem požičiavať mobil od Miša aby som mohol volať Saške. Už nepôjdeme s chalanmi na nákup základných surovín o pol desiatej. Už sa nebudem učiť do tretej rána biológiu na poslednú chvíľu pri malej lampe. Už si nezahráme náš štýlový poker pri veľkom stole. Už si nezahrám s chalanmi basket. Už si nebudeme s Benczem presne prihrávať ako nejaké superhviezdy. Už nebudem Filovi donekonečna opakovať aby používal kondóm, lebo ja nechcem ísť na krstiny. Nebudem robiť do noci internátny časopis. Nebudem Gazdíka sväto-sväte presviedčať že som včera istotne vysával a určite mám upratané. Nebudem..... Nebudem.... Ale raz Budem!

A každopádne ďakujem všetkým s ktorými som sa stretol tento rok, od septembra dochádzam, ale ja sa raz na dorm vrátim!! jak Fantomas.... Už nepíšem ďalej, lebo začínam byť smutný.

Takže vám všetkým nestačia len percentá inflácie, koľko korún bude jedno euro, samé tabuľky, rozpočty a špekulácie?

Asi nie, a preto ste mi vy, všelijakí odborári, demokrati, prašivci, komančovia a podobní zmrdi (toto je slovo pre Sašku) sprznili minulý týždeň! Heh, slabé slovo, mal som už vážne obavy, moje debaty s Mišom boli miestami riadne morbídno-uletené, ba až nemiestne...

Nakoniec som ja musel ísť kúpiť vecičku ktorá ma 99% úspešnosť aby sa potvrdila úspešnosť inej 99% vecičky..... Šak vy viete... ach jaj, ešte som si aj v lekárni stihol srandu urobiť z tých dvoch mladých holiek. Ale tvárili sa spolupatrične, asi ma chápali...

To je asi najdôležitejšia vec za posledné dlhé obdobie.... Miestami som už bol vážne posratý, ba i slzu som tuším vyronil...

Ale čo bolo, to bolo, teraz je pravda taká že dnes som ochutnal čokoládový toping. Ale keďže on sa zvykne rozliať po tele, museli sme prestať a umyť sa. na šľahačku už nedošlo...I keď, už máme nové nápady a chystáme sa rozšíriť obzor... posunúť hranice na nový level...
Čo bolo ešte lepšie, že keď som dal slečne krásnej pusu pri pokladni v Kaufgrclande, za nami stojaca teta spustila asi 5-minútový monológ o tom akí sme sebeckí, hnusní, nemorálni a že proste láska sa dá prejavovať aj inak....

Asi som skazený. A viete čo? Je mi to jedno. Lebo... Skazenosť je príjemná.. aspoň v tom smere o ktorom práve ja premýšľam... A ak vás to zaujíma, už mám 100% electronically tested exemplár, nebojím sa nič!!! ale aj tak je 0% šanca že vyskúšam tak skoro.. a viete čo ešte? vôbec mi to nevadí...!!!

áno, na ňom záleží, ale o tom vás už informovala Saška.... teraz mám však na mysli iné, ktoré môžete objaviť a nemusíte objaviť. Záleží len na vás, ale to je jedno...

Dnes som dostal 2 z matiky, asi mala Butkovičová dobrú náladu. Alebo ja som mal šťastie. Možno to druhé, alebo, modlil som sa, takže mi možno pomohol Boh. myslite si čo chcete, ja sa prikláňam k poslednej alternatíve.

Potom som sa bol vyspať u slečny. hehe, prišli sme k nej, a asi 2 hodiny sme surovo chrápali. zaujímavé, čo?

Som nahnevaný. Firma T-Mobile má hlúpe zmluvy, a keď predčasne končíte paušál, musíte vrátiť celý telefón aj so všetkým príslušenstvom ktoré ste dostali... Neviem na čo, najmä keď ste to príslušenstvo stratili pred rokom. Kubo mi našťastie dal svoje sluchátka a tak im to môžem vrátiť. Budem mať nové číslo, tak si ho potom vypýtajte.
Aspoň sa zbavím Konrádových fanúšikov.... To je dlhý príbeh, ak chcete, niekedy to tu napíšem, prečo ja som vlastne Martin Konrád....

Hmmmm, hlúpy blog, nemám o čom písať. Píšem len z nudy. Pardon, nabudúce sa posnažím zmysluplnejšie.... Ale niekedy sa jednoducho neviem sústrediť (áno, kvôli tebe)....

Tak zatím, Sej helou tu d gúd boj!

presne tak. dnes bol ten streetbasket. v skupine boli 4 družstvá, postupovali dve. 2 družstvá boli somráci z ulice, to sa neráta. jediný zaujímavý zápas bol so "spišiakmi", teda chalanmi zo spišskej novej vsi. Už 3 roky sme s nimi hrali v skupine, nielen na streete v prešove, ale aj v košiciach. prestalo ma to baviť. lebo stále prehráme o bod. už tretí rok. jednoducho najtesnejším výsledkom nás zdolajú.

no nič, postúpili sme z druhého miesta... aj to sa ráta. Dostali sme Sninčanov. akože som zo sniny ak by ste nevedeli. narodil som sa tam, asi 2-3 som tam aj žil. mam to mestečko stále rád. som proud of snina. lenže s výnimkou tých "Mulov" s ktorými sme hrali. Debili. nevedia hrať. To vám povie každý kto sa vyzná. teda, niežeby boli úplný amatéri, ale su pozadu, slabá technika, slabá streľba, netaktická hra, hurá systém, robia somariny. ale ich tajná zbraň sú hokejovo-bitkárske chmaty. Za niektoré by sa nemusel hanbiť ani zdenko chára! Normálne nám lakte rozdávali jeden za druhým, pod rebrá tak isto. A keď mu povieš že faul, pýtaš si loptu, tak sa začne rehotať či si sa zbáaznil.. nehorázne! A s týmito debilmi ktorý majú dokopy IQ 30 sme prehrali tiež o bod. Ale aspoň ľudia okolo uznali že sme boli lepší a zatlieskali nám....

Tí mulovia zo sniny sa svojou hrou dostali až do finále. Tam ich ale mirko mráz s Tonom a Robom rozbili a tak ostala prvá cena "doma". predsa len sme najlepši kamaráti.... ceny stáli za veľké hovno, čiže som o veľa neprišiel. najviac ma ale dostali ceny v kategórii muži. Igelitka, v kotrej boli paštéky, konzervy, džemy a podobné vecičky, z každého po 20 kusiov. Podľa mňa skôr jedlo na internát pre 4 ľudí tak na 2 týždne a nie ceny streetbaskete... Viva organizátorom!

Okrem týchto zlých pocitov som si odniesol aj krásne 2 obrovské otlaky na nohách, ktoré cítim pri každom kroku, dokonca i keď sú nohy v kľude. Ďalej, som opálený podľa trička, čiže dosť smiešne.... A na tvári som opálený tak, akoby som celý deň mal okuliare-popolníky. Skvelé....

Ale aby som bol aj pozitívny, môj členok vydržal. Som rád. To znamená že už som v pohode..... A hlava je tiež fajn, čiže steh bol vybraný správne. Saška mi ho exaktne skvelo vyoperovala. (viem že neznášaš slovo exaktne, ale provokujem... hmmm... OTPT...) . Ale, čo je najdôležitejšie, stretol som polovicu mojich kamošov-basketbalistov. To ma veľmi teší, lebo už sa vidíme zriedkakedy. Stretol som aj mamku Miša Vinca, ktorý sa o 3 týždne vráti po roku v Ju Es end Ej(pre debilov, resp. pre tých čo nevideli Borata: USA). Ona si ma pamätala, vedela ako sa volám a aj kde som na škole. Až ma to potešilo že ma registruje :)

na konci aj pár fotiek, aby ste mali aspoň šajnu ako to tam vyzeralo...