Nedeľny line-up otvárala tuším prešovská kapelka Atlantida, po nej superstárovsky Tomáš Krak aj s bandom. Pôvodný zámer prísť už na Kristinu nevyšiel opäť kvôli problémom, tie už ale neboli až tak technického charakteru, to ale vám môže byť jedno. Tomáš Bezdeda odohral svoj koncert v pohode, najviac ma zaujalo asi to, keď sa v pesničke Obyčajné slová, ktorú spieva spolu s Adelou pokúšal vyspievať práve jej časť. S hlasom akoby mu niekto odrezal gu..ehm, teda, akoby bol eunuch pôsobil komicky, ale efektne.

Potom sa dopravili košickí Stereo, a spevák Andy Ďurica nám ponúkol niekoľko viac-menej známejšich songov. Koncert prebehol dobre, bez chýb, len ľudí stále akosi pomenej. Škoda, Stereo by si zaslúžilo viacej ľudí pod pódiom. Čo si Andy myslí o koncerte, a na koho koncert sa teší, si budete môcť prečítať už čoskoro v krátkom rozhovore, ktorý sme s ním po koncerte spravili.

Zuzka Smatanová prilákala viac ľudí a rozohriala ich, čo sa celkom zišlo, keďže celý čas poprchávalo. Zuzka si odspievala klasické hity, predviedla sa v skvelom svetle a diváci ju za to patrične ocenili. tak ako Andy, aj ona si na nás našla čac, a tak viac už čoskoro.

A potom to prišlo. Veľká trojka. Polemic, Desmod, No Name. Čo viac dodať...
Polemic prišiel, na náš údiv sa vošiel na pódium a šou sa mohla začať. Áno, to nebol koncert, to bola šou. Šoumenstvo na vysokom leveli predviedli ako spevák Bejzo, tak aj trúbkar Petko alias Majkl Džekson. takéto energetické vystúpenie som nevidel už veľmi dávno. Energia priam lietala v ovzduší a sálala z každého v kapele. Toto bol pre mňa vrchol celého festivalu. Po tom čo odišli z pódia, sa vrátili za hlasného skandovania a nadelili asi 4 ďalšie pesničky a následne kratší jam. Nohy zo skákaní a tancovania ma boleli ešte 4 dni po tomto koncerte... Kto tam nebol, môže veľmi ľutovať.
Druhý ťahák večera, Desmod, nastúpil taktiež vo veľkom štýle, predsa len už sú to ostrieľaní a vyhraní chalani. Kulyho hlboký hlas sa rozoznieval po okolí do neskutočnej šírky a všetci sme si ho vychutnávali. Gitarista Rišo Synčák prišiel oblečený v kilte (tá sukňa pre chlapov) a Kulyho dopĺňal skvelým pohybom po pódiu, bolo zjavné že ej to rocker ako sa patrí a koncert patril t môjho pohľadu práve im dvom. Kuly rád komunikoval s ľuďmi a nevyhol sa ukazovaniu slov á la Josef Vojtek z Kabátu. Spev samozrejme skvelý, gitary na jednotku a bohovské bubny = Veľmi kvalitný hudobný zážitok ktorý musel uspokojiť aj náročných fajnšmekrov. Nemám čo viac dodať.

A tak prišiel už úplne posledný koncert celého festu, a to košickí, teda temer domáci No Name. Chalanov som už nevidel, opäť lákali kolotoče, ale myslím že Igor si opäť neodpustil tie svojé kŕčovité trhané pohyby, s rukou zvesenou akože "neviem ovládať zápästie".
To je všetko odo mňa zo Šíravy. Snáď už len že organizátori zabezpečili dostatok WC, teda problém, ani fronty neboli. Bufetíky kde sa dalo najesť takisto v dostatočnom počte, nevšimol som si žiaden zádrheľ. Ozvučenie skvelé, svetlá v poriadku, hneď pri vstupe bol stanový tábor, doprava bola zariadená tiež celkom v norme. Škoda bola len, že z miesta konania šiel do Michaloviec posledný autobusu okolo 11, a ráno prvý až o 4:50. Škoda, lebo sme tam museli čakať a mrznúť. To ale nie je problém organizátorov, ale miestnej SAD, ktorá sa mohla prispôsobiť a posilniť dopravu. Ich škoda. celkovo festival na výbornú, čakajte na článok so sľúbenými rozhovormi ktorý napíše kolega Mišo. Vidíme sa na SninaFeste!