presne tak. dnes bol ten streetbasket. v skupine boli 4 družstvá, postupovali dve. 2 družstvá boli somráci z ulice, to sa neráta. jediný zaujímavý zápas bol so "spišiakmi", teda chalanmi zo spišskej novej vsi. Už 3 roky sme s nimi hrali v skupine, nielen na streete v prešove, ale aj v košiciach. prestalo ma to baviť. lebo stále prehráme o bod. už tretí rok. jednoducho najtesnejším výsledkom nás zdolajú.

no nič, postúpili sme z druhého miesta... aj to sa ráta. Dostali sme Sninčanov. akože som zo sniny ak by ste nevedeli. narodil som sa tam, asi 2-3 som tam aj žil. mam to mestečko stále rád. som proud of snina. lenže s výnimkou tých "Mulov" s ktorými sme hrali. Debili. nevedia hrať. To vám povie každý kto sa vyzná. teda, niežeby boli úplný amatéri, ale su pozadu, slabá technika, slabá streľba, netaktická hra, hurá systém, robia somariny. ale ich tajná zbraň sú hokejovo-bitkárske chmaty. Za niektoré by sa nemusel hanbiť ani zdenko chára! Normálne nám lakte rozdávali jeden za druhým, pod rebrá tak isto. A keď mu povieš že faul, pýtaš si loptu, tak sa začne rehotať či si sa zbáaznil.. nehorázne! A s týmito debilmi ktorý majú dokopy IQ 30 sme prehrali tiež o bod. Ale aspoň ľudia okolo uznali že sme boli lepší a zatlieskali nám....

Tí mulovia zo sniny sa svojou hrou dostali až do finále. Tam ich ale mirko mráz s Tonom a Robom rozbili a tak ostala prvá cena "doma". predsa len sme najlepši kamaráti.... ceny stáli za veľké hovno, čiže som o veľa neprišiel. najviac ma ale dostali ceny v kategórii muži. Igelitka, v kotrej boli paštéky, konzervy, džemy a podobné vecičky, z každého po 20 kusiov. Podľa mňa skôr jedlo na internát pre 4 ľudí tak na 2 týždne a nie ceny streetbaskete... Viva organizátorom!

Okrem týchto zlých pocitov som si odniesol aj krásne 2 obrovské otlaky na nohách, ktoré cítim pri každom kroku, dokonca i keď sú nohy v kľude. Ďalej, som opálený podľa trička, čiže dosť smiešne.... A na tvári som opálený tak, akoby som celý deň mal okuliare-popolníky. Skvelé....

Ale aby som bol aj pozitívny, môj členok vydržal. Som rád. To znamená že už som v pohode..... A hlava je tiež fajn, čiže steh bol vybraný správne. Saška mi ho exaktne skvelo vyoperovala. (viem že neznášaš slovo exaktne, ale provokujem... hmmm... OTPT...) . Ale, čo je najdôležitejšie, stretol som polovicu mojich kamošov-basketbalistov. To ma veľmi teší, lebo už sa vidíme zriedkakedy. Stretol som aj mamku Miša Vinca, ktorý sa o 3 týždne vráti po roku v Ju Es end Ej(pre debilov, resp. pre tých čo nevideli Borata: USA). Ona si ma pamätala, vedela ako sa volám a aj kde som na škole. Až ma to potešilo že ma registruje :)

na konci aj pár fotiek, aby ste mali aspoň šajnu ako to tam vyzeralo...