hraj hraj hraj!

By kuxo
 

Angel.

By kuxo
I've got an angel
She doesn't wear any wings
She wears a heart that could melt my own
She wears a smile that could ake me want to sing

She gives me presents
With her presence alone
She gives me everything I could wish for
She gives me kisses on the lips just for coming home

She can make angels
I've seen it with my own eyes
You've got to be careful when you're got good love
Cause them angels will just keep on multiplying

You're so busy changing the world
Just one smile and you can change all of mine
We share the same soul

We share the same soul
We share the same soul
We share the same soul
 

Milujempudingpanielvisovej alebo cipanakoľkosmesanacestovali...

By kuxo
Asi tak by sa dalo zhrnúť trojdnie ktoré sa odohralo posledný víkend, teda pre náročných konkrétne 1.-3. augusta 2008. prvého (piatok) som cestoval ráno z Prešova do Košíc za mojou Saškou, ktorá odchádzala na dovolenku. Poriadne som ju vyprevadil, pekne nám bolo. Tak už ale volal Miňo (môj bratranec), ktorý ma autom hodil centra Abova do centra Zemplína. cestou sme prekecali veľa, o hudbe, o ľuďoch, o celom hudobnom biznise a našom šoubiznise. veľa som sa dozvedel, veľa pochopil.

Keďže nevedel že PPE budú mať koncert v MI, tak som mu zvestoval túto novinu a on rozhodol sa prísť tiež, keďže je s nimi kamarát. Koncert bol super-ultra-mega-turbo skvelý. Ibaže zvuk slabý bol, prd sme počuli, a tak sme aj s PPE zhodnotili nakoniec že to bol punkový koncert.

Prvotným plánom bolo urobiť interview ešte v piatok, ale bohužiaľ sme sa zabudli, a neskoro nás to napadlo. Tak som s Pinom pokecal a dohodli sme sa že v sobotu to zmákneme. A to sme si ešte stihli kúpiť tričká PPE. Mám čierne s ružovým nápisom. Tak sme v sobotu pekne po obede zbalili švestky a hybaj do Košíc. Nejako sme sa nedokopali a nestretli, tak sa to pokazilo a nič z toho opäť nebolo. Ale Pino (mysliac si že sme už spolu volali) povedal že nech mu ešte večer brnknem a sa dohodneme, lebo v nedeľu poobede odchádzajú do Blavy, a tak doobeda budú mať čas.

Bohužiaľ sme vstali skoro ráno, kúpili diktafón a mikrofón v NAY-ku, nastúpili na bus, a o desiatej sme sedeli pred Dómom pri Fontáne. Pino mal vypnutý mobil (takú som mal zlosť). Tak sme tam čakali hodinu, a o 11:21 mi prišla správa že o tretej poobede sa stretnem na parkovisku medzi Astóriou a Sigmou. Tak sme šli do Prešova, naobedovali sa a tak utekali naspäť do Košíc. i keď sme zažili šoky na stanici, keďže sme pobehovali z autobusky na železničnú...

Finally sme sa dostali na to parkovisko (po veľkom pátraní na nete a v mapách) a tam už Slivka a Miloš čakali. Slivy, ktorá nevedela že máme mať rozhovor, keď nás zazrela, sfleku dala ťažkým východniarským prízvukom že : JA NE-VE-RÍM!!
Potom nás ponúkla slivkami. (!!Slivky od Slivky!!) Milošovi to Pino spomínal, a keďže práve Pino tam nebol (to je tak nespoľahlivý človek :D ) tak sme začali s nimi dvoma a interview už je na svete! Prečítať si môžete TU.

Nakoniec sme došli domov, na čo sme sa dozvedeli že ocko ide odviesť môjho uja (jeho brata) na dovolenku do Maďarska. To preto, lebo my máme karavan (obytný príves) a ujo išiel do neho na týždeň do Maďarska. Tak sme sa s Mišom zapojili do výletu, došli sme do Tisaujvárošu, rozložili karavan, prístrešok, sadli do auta a namierili do Prešova. To vám bola dlhá cesta!

Takže tatko som ja prežil cestovateľský výlet!! Celková sumarizácia je: Prešov-Košice, Košice-Michalovce, Michalovce-Košice, Košice-Michalovce, Michalovce-Košice, Košice-Prešov, Prešov-Košice, Košice-Prešov, Prešov-Tisaujvároš, Tisaujvároš-Prešov. Ta fasa bola teda!!!!
 

Šírava "veľmi-ma-nohy-boleli" fest, part III (nedeľa)

By kuxo
Nedeľny line-up otvárala tuším prešovská kapelka Atlantida, po nej superstárovsky Tomáš Krak aj s bandom. Pôvodný zámer prísť už na Kristinu nevyšiel opäť kvôli problémom, tie už ale neboli až tak technického charakteru, to ale vám môže byť jedno. Tomáš Bezdeda odohral svoj koncert v pohode, najviac ma zaujalo asi to, keď sa v pesničke Obyčajné slová, ktorú spieva spolu s Adelou pokúšal vyspievať práve jej časť. S hlasom akoby mu niekto odrezal gu..ehm, teda, akoby bol eunuch pôsobil komicky, ale efektne.

Potom sa dopravili košickí Stereo, a spevák Andy Ďurica nám ponúkol niekoľko viac-menej známejšich songov. Koncert prebehol dobre, bez chýb, len ľudí stále akosi pomenej. Škoda, Stereo by si zaslúžilo viacej ľudí pod pódiom. Čo si Andy myslí o koncerte, a na koho koncert sa teší, si budete môcť prečítať už čoskoro v krátkom rozhovore, ktorý sme s ním po koncerte spravili.

Zuzka Smatanová prilákala viac ľudí a rozohriala ich, čo sa celkom zišlo, keďže celý čas poprchávalo. Zuzka si odspievala klasické hity, predviedla sa v skvelom svetle a diváci ju za to patrične ocenili. tak ako Andy, aj ona si na nás našla čac, a tak viac už čoskoro.

A potom to prišlo. Veľká trojka. Polemic, Desmod, No Name. Čo viac dodať...

Polemic prišiel, na náš údiv sa vošiel na pódium a šou sa mohla začať. Áno, to nebol koncert, to bola šou. Šoumenstvo na vysokom leveli predviedli ako spevák Bejzo, tak aj trúbkar Petko alias Majkl Džekson. takéto energetické vystúpenie som nevidel už veľmi dávno. Energia priam lietala v ovzduší a sálala z každého v kapele. Toto bol pre mňa vrchol celého festivalu. Po tom čo odišli z pódia, sa vrátili za hlasného skandovania a nadelili asi 4 ďalšie pesničky a následne kratší jam. Nohy zo skákaní a tancovania ma boleli ešte 4 dni po tomto koncerte... Kto tam nebol, môže veľmi ľutovať.

Druhý ťahák večera, Desmod, nastúpil taktiež vo veľkom štýle, predsa len už sú to ostrieľaní a vyhraní chalani. Kulyho hlboký hlas sa rozoznieval po okolí do neskutočnej šírky a všetci sme si ho vychutnávali. Gitarista Rišo Synčák prišiel oblečený v kilte (tá sukňa pre chlapov) a Kulyho dopĺňal skvelým pohybom po pódiu, bolo zjavné že ej to rocker ako sa patrí a koncert patril t môjho pohľadu práve im dvom. Kuly rád komunikoval s ľuďmi a nevyhol sa ukazovaniu slov á la Josef Vojtek z Kabátu. Spev samozrejme skvelý, gitary na jednotku a bohovské bubny = Veľmi kvalitný hudobný zážitok ktorý musel uspokojiť aj náročných fajnšmekrov. Nemám čo viac dodať.

A tak prišiel už úplne posledný koncert celého festu, a to košickí, teda temer domáci No Name. Chalanov som už nevidel, opäť lákali kolotoče, ale myslím že Igor si opäť neodpustil tie svojé kŕčovité trhané pohyby, s rukou zvesenou akože "neviem ovládať zápästie".

To je všetko odo mňa zo Šíravy. Snáď už len že organizátori zabezpečili dostatok WC, teda problém, ani fronty neboli. Bufetíky kde sa dalo najesť takisto v dostatočnom počte, nevšimol som si žiaden zádrheľ. Ozvučenie skvelé, svetlá v poriadku, hneď pri vstupe bol stanový tábor, doprava bola zariadená tiež celkom v norme. Škoda bola len, že z miesta konania šiel do Michaloviec posledný autobusu okolo 11, a ráno prvý až o 4:50. Škoda, lebo sme tam museli čakať a mrznúť. To ale nie je problém organizátorov, ale miestnej SAD, ktorá sa mohla prispôsobiť a posilniť dopravu. Ich škoda. celkovo festival na výbornú, čakajte na článok so sľúbenými rozhovormi ktorý napíše kolega Mišo. Vidíme sa na SninaFeste!