...tak, tak... Hra sa skončila. hra ktorú som hral takmer rok. Hra, po ktorej som vždy túžil, Hra, ktorá mi nakoniec dala tak veľa. Hra, v ktorej ale, sakra, chcem pokračovať...

Internát mi bol domovom na 10 mesiacov (reálne mierne menej). Odteraz som doma. Ako doma, V Prešove. Áno, zhoršil som sa v škole. Áno, je to iba moja vina. Áno, uvedomujem si to. Áno, od septembra budem mať lepšie výsledky. Prečo? Budem pod kontrolou. Ešte ju asi stále potrebujem. Aj napriek tomu že už tento (alebo budúci) týždeň by som mal začať autoškolu, aj napriek tomu že už budem mať 18 rokov o 4 mesiace, aj napriek tomu že už som muž.

Pravda je taká, že sme tam teda riadne vystrájali. Mišo by vedel rozprávať. Naše Al-káj-da večery v septembri a októbri. Naše nekonečné večery keď sme iba sedeli alebo ležali, a rozprávali sa s Mišom do neskorej noci, resp. do skorého rána. Naše jedlá, ktoré boli tak odporné, že som tam až tak často nechodil, skôr výnimočne. naše všetko.. je toho tak veľa... to sa nedá zhrnúť...

Už nepríde Martina na moju izbu poobede keď spinkám a užívam si siestu. Už sa nepríde René opýtať či idem na večeru keď ležím a oddychujem. Už neprídem na izbu poobede, aby som tam našiel Fila spať. Už neprídem neskoro na intrák, takmer na sekundu presne s večierkou. Už nebudeme s Mišom rozoberať najväčšie somariny na svete v noci. Už si nebudem požičiavať mobil od Miša aby som mohol volať Saške. Už nepôjdeme s chalanmi na nákup základných surovín o pol desiatej. Už sa nebudem učiť do tretej rána biológiu na poslednú chvíľu pri malej lampe. Už si nezahráme náš štýlový poker pri veľkom stole. Už si nezahrám s chalanmi basket. Už si nebudeme s Benczem presne prihrávať ako nejaké superhviezdy. Už nebudem Filovi donekonečna opakovať aby používal kondóm, lebo ja nechcem ísť na krstiny. Nebudem robiť do noci internátny časopis. Nebudem Gazdíka sväto-sväte presviedčať že som včera istotne vysával a určite mám upratané. Nebudem..... Nebudem.... Ale raz Budem!

A každopádne ďakujem všetkým s ktorými som sa stretol tento rok, od septembra dochádzam, ale ja sa raz na dorm vrátim!! jak Fantomas.... Už nepíšem ďalej, lebo začínam byť smutný.

Takže vám všetkým nestačia len percentá inflácie, koľko korún bude jedno euro, samé tabuľky, rozpočty a špekulácie?

Asi nie, a preto ste mi vy, všelijakí odborári, demokrati, prašivci, komančovia a podobní zmrdi (toto je slovo pre Sašku) sprznili minulý týždeň! Heh, slabé slovo, mal som už vážne obavy, moje debaty s Mišom boli miestami riadne morbídno-uletené, ba až nemiestne...

Nakoniec som ja musel ísť kúpiť vecičku ktorá ma 99% úspešnosť aby sa potvrdila úspešnosť inej 99% vecičky..... Šak vy viete... ach jaj, ešte som si aj v lekárni stihol srandu urobiť z tých dvoch mladých holiek. Ale tvárili sa spolupatrične, asi ma chápali...

To je asi najdôležitejšia vec za posledné dlhé obdobie.... Miestami som už bol vážne posratý, ba i slzu som tuším vyronil...

Ale čo bolo, to bolo, teraz je pravda taká že dnes som ochutnal čokoládový toping. Ale keďže on sa zvykne rozliať po tele, museli sme prestať a umyť sa. na šľahačku už nedošlo...I keď, už máme nové nápady a chystáme sa rozšíriť obzor... posunúť hranice na nový level...
Čo bolo ešte lepšie, že keď som dal slečne krásnej pusu pri pokladni v Kaufgrclande, za nami stojaca teta spustila asi 5-minútový monológ o tom akí sme sebeckí, hnusní, nemorálni a že proste láska sa dá prejavovať aj inak....

Asi som skazený. A viete čo? Je mi to jedno. Lebo... Skazenosť je príjemná.. aspoň v tom smere o ktorom práve ja premýšľam... A ak vás to zaujíma, už mám 100% electronically tested exemplár, nebojím sa nič!!! ale aj tak je 0% šanca že vyskúšam tak skoro.. a viete čo ešte? vôbec mi to nevadí...!!!

áno, na ňom záleží, ale o tom vás už informovala Saška.... teraz mám však na mysli iné, ktoré môžete objaviť a nemusíte objaviť. Záleží len na vás, ale to je jedno...

Dnes som dostal 2 z matiky, asi mala Butkovičová dobrú náladu. Alebo ja som mal šťastie. Možno to druhé, alebo, modlil som sa, takže mi možno pomohol Boh. myslite si čo chcete, ja sa prikláňam k poslednej alternatíve.

Potom som sa bol vyspať u slečny. hehe, prišli sme k nej, a asi 2 hodiny sme surovo chrápali. zaujímavé, čo?

Som nahnevaný. Firma T-Mobile má hlúpe zmluvy, a keď predčasne končíte paušál, musíte vrátiť celý telefón aj so všetkým príslušenstvom ktoré ste dostali... Neviem na čo, najmä keď ste to príslušenstvo stratili pred rokom. Kubo mi našťastie dal svoje sluchátka a tak im to môžem vrátiť. Budem mať nové číslo, tak si ho potom vypýtajte.
Aspoň sa zbavím Konrádových fanúšikov.... To je dlhý príbeh, ak chcete, niekedy to tu napíšem, prečo ja som vlastne Martin Konrád....

Hmmmm, hlúpy blog, nemám o čom písať. Píšem len z nudy. Pardon, nabudúce sa posnažím zmysluplnejšie.... Ale niekedy sa jednoducho neviem sústrediť (áno, kvôli tebe)....

Tak zatím, Sej helou tu d gúd boj!

presne tak. dnes bol ten streetbasket. v skupine boli 4 družstvá, postupovali dve. 2 družstvá boli somráci z ulice, to sa neráta. jediný zaujímavý zápas bol so "spišiakmi", teda chalanmi zo spišskej novej vsi. Už 3 roky sme s nimi hrali v skupine, nielen na streete v prešove, ale aj v košiciach. prestalo ma to baviť. lebo stále prehráme o bod. už tretí rok. jednoducho najtesnejším výsledkom nás zdolajú.

no nič, postúpili sme z druhého miesta... aj to sa ráta. Dostali sme Sninčanov. akože som zo sniny ak by ste nevedeli. narodil som sa tam, asi 2-3 som tam aj žil. mam to mestečko stále rád. som proud of snina. lenže s výnimkou tých "Mulov" s ktorými sme hrali. Debili. nevedia hrať. To vám povie každý kto sa vyzná. teda, niežeby boli úplný amatéri, ale su pozadu, slabá technika, slabá streľba, netaktická hra, hurá systém, robia somariny. ale ich tajná zbraň sú hokejovo-bitkárske chmaty. Za niektoré by sa nemusel hanbiť ani zdenko chára! Normálne nám lakte rozdávali jeden za druhým, pod rebrá tak isto. A keď mu povieš že faul, pýtaš si loptu, tak sa začne rehotať či si sa zbáaznil.. nehorázne! A s týmito debilmi ktorý majú dokopy IQ 30 sme prehrali tiež o bod. Ale aspoň ľudia okolo uznali že sme boli lepší a zatlieskali nám....

Tí mulovia zo sniny sa svojou hrou dostali až do finále. Tam ich ale mirko mráz s Tonom a Robom rozbili a tak ostala prvá cena "doma". predsa len sme najlepši kamaráti.... ceny stáli za veľké hovno, čiže som o veľa neprišiel. najviac ma ale dostali ceny v kategórii muži. Igelitka, v kotrej boli paštéky, konzervy, džemy a podobné vecičky, z každého po 20 kusiov. Podľa mňa skôr jedlo na internát pre 4 ľudí tak na 2 týždne a nie ceny streetbaskete... Viva organizátorom!

Okrem týchto zlých pocitov som si odniesol aj krásne 2 obrovské otlaky na nohách, ktoré cítim pri každom kroku, dokonca i keď sú nohy v kľude. Ďalej, som opálený podľa trička, čiže dosť smiešne.... A na tvári som opálený tak, akoby som celý deň mal okuliare-popolníky. Skvelé....

Ale aby som bol aj pozitívny, môj členok vydržal. Som rád. To znamená že už som v pohode..... A hlava je tiež fajn, čiže steh bol vybraný správne. Saška mi ho exaktne skvelo vyoperovala. (viem že neznášaš slovo exaktne, ale provokujem... hmmm... OTPT...) . Ale, čo je najdôležitejšie, stretol som polovicu mojich kamošov-basketbalistov. To ma veľmi teší, lebo už sa vidíme zriedkakedy. Stretol som aj mamku Miša Vinca, ktorý sa o 3 týždne vráti po roku v Ju Es end Ej(pre debilov, resp. pre tých čo nevideli Borata: USA). Ona si ma pamätala, vedela ako sa volám a aj kde som na škole. Až ma to potešilo že ma registruje :)

na konci aj pár fotiek, aby ste mali aspoň šajnu ako to tam vyzeralo...

...mi Saška vybrala steh, čiže som sa len bohapusto ulial. nerobím to bežne, ale dnes som musel.... Operácia nebolela, takže som spokojný. V škole zase klasika, madam Vargová dala písomku, a keďže moje znalosti pasé composé (bohvie jak sa to píše) sú temer nulové, tak to aj bude vyzerať.

...som si zase raz pohladil to triko čo mám ako dres na streetbasket, a som sa potešil zase z neho. Volal som s Čurim, aj s Hajdym, a tešia sa tiež. Zajtra tam roz***eme.... (***=bij) celý bank! 4BALL4LIFE! Ej, ale sa teším.. Výledky + malý fotoreport už zajtra/pozajtra...

...som zažil niečo neuveriteľné. OTPT (o tom po tom)

...som cestoval v buse s Drgom, ktorý šiel aj s Mimkou (nie som si istý či si meno dobre pamätám) do Bardejova k babke. Závidím im tento výlet. Seriózne, viem o čom hovorím...

...som jedol fajnéééééé Gofri čo mamka so sestrou pripravili...

...bol Wauvawiva deň.. Pamätný!!!!

...asi tak skoro nezaspím. Ty vieš prečo, a ešte aj preto, že sa teším na streetbasket. A ešte aj preto, lebo som celkom ojedený. Totižto, ak celý týždeň máločo zjete, cez víkend vám doma stačí málo a ledva chodíte.

...Som nahádzal všetky tohtotýždňové fotky do počítača a sú zaujímavé. Kto si ich chce pozrieť, alebo nebodaj by bol rád keby som mu ich poslal cez ICQ, nech dá vedieť. Buď ma má v ICQ, alebo: 190-143-950

...Už neviem čo napísať, takže končím. Zajtra čakajte článoček o streetbaskete..... a potom ďalšie a ďalšie....

Miškovi..... (prvýkrát používam tvoje meno s písmenom k v strede) za všetko...

A Saške.... za to že ťa mám, že ty máš mňa a však nakoniec ty už vieš za čo. ďakujem.

Napísal som článok, a nechtiac som ho vymazal. Som taký nasraný že až! Prvý blog tu (predtým martinkukol.blog.sme.sk), a hneď takto! Asi niekoho zabijem.
Volá sa Very First Time, lebo po prvýkrát píšem blog tu. Takmer.

Nebudem to tu teraz prepisovať celé. V podstate som písal o čakaní u doktora... O mojej rozbitej hlave (zárubňa v škole). O Saške (ľúbim ju). O filovej žene (zajtra hrá hádzanú v Košiciach a ideme pozerať). Potom ešte o dresoch, ktoré som si bol dať urobiť (Ďakujem Maťko, ak si to robil ty).  O tom ako som prežil túto noc na internáte (neskoro som šiel spať)

A to je asi všetko, nabudúce to už bude normálnejsie.
Saška ma včera večer nehorázne potešila a dnes zasa.....
Ďalej už nepíšem niič, nikoho to už nezaujíma. Každý ma iné starosti.... Nákupy a tak...

preddsa len som to tu vyhrabal...


Tak tak, prvýkrát sa vám môžem prihovárať z týchto stránok, a podeliť sa o svoje zážitky. Fuj, jaká poetická hnusná veta! Čo už. Chcem len povedať že už budem písať tu, takže už zabudnite na starý blog (martinkukol.blog.sme.sk)...
Dnes som bol vybrať stehy...
No áno, rozbil som si hlavu minulý týždeň. O zárubňu. A dnes som mal ísť vybrať stehy. Lenže, po hodine čakania so Saškou na traumatológii ma zavolali dnu, kde mi pán doktor povedal že je to oukej, rana sa nezväčšuje (myslím že som mu to povedal aj ja). A teda môžem ísť domov a prísť o 4 dni vybrať stehy. Wauvaviva.... doteraz neviem na čo som tam bol. Ale tak so Saškou mi bolo fajn. I keď ona už za sebou mala iné útrapy s doktormi. OTPT (o tom po tom).
Bol som po tričká...
Teda, po dresy. A sa mi teda PB (prisámbohu) páčia! Ďakujem, Maťko (ak si to robil ty). Saška sa na teba môže usmiať. A trika sú vážne fajn. Kto ich chce vidieť, nech príde v sobotu do Prešova pred DJZ (Divadlo Jonáša Záborkého) apozrie si Streeetbasket. Ja tam budem. Vyhrávať. Verím. Dúfam...
Som unavený...
Ale Sakra unavený. Po dnešku. A to isto preto som šiel spať o tretej v noci. ANi vám nepoviem s kým som spal a v akej polohe. (na jednej posteli s Mišom, lebo bol unavený a nechcelo sa mu ísť v noci na svoju izbu). A ešte isto preto lebo som dnes hodinu sedel u doktora zbytočne, a preto lebo som veľa chodil pešo.
Už nič, nikoho nič viac nezaujíma..... Iba samé nákupy a podobné veci. Zajtra pride Filova žena hrať hádzanu, máme už bubon, budeme to tam viesť v cheerleadingu(túto zložku ošéfuje Mišo Varga).
A Saška je moja najobľúbenejšia cyklistka, herečka, speváčka, modelka, dievčina, slečna, žena, okoloidúca, najbližšia, MOJA!!!